Združenie priateľov prírody, Liptovské Sliače
Facebook YouTube

História Združenia priateľov prírody

 

 

História Slovenského poľovníctva
Najstaršiu stopu po pokuse o akúsi centrálnu úpravu lovu na našom území nachádzame v listine uhorského kráľa Gejzu II. – Magnusa z roku 1157. V nej spomína dekrét kráľa Ladislava I. z roku 1095, ktorým sa zakazujú poľovačky v nedeľu a cez sviatky.
Z ďalšieho obdobia sú najvýznamnejšie tieto zákonné úpravy lovu:
dekrét kráľa Vladislava II. Jágelovského vydaný v roku 1504, ktorým zakazuje podaným a sedliakom akýmkoľvek spôsobom loviť zver
v roku 1729 doplnil spomínaný dekrét cisár a kráľ uhorský Karol VI. v Bratislave o niekoľko príkazov a zákazov o hájení a love niektorých druhov zveri v čase rodenia a odchovu mláďat, zákaz poľovať na zver pomocou vysokonohých psov a pod., výsadné postavenie šľachty pri love však i v tomto dekréte potvrdil
Tereziánsky urbár z roku 1767, ktorý vydala Mária Terézia zaviedol prísne tresty za pytliactvo
na základe zrušenia nevoľníctva v roku 1785, boli vydané ďalšie zákonné úpravy ako napr. dekrét Františka II z roku 1802, zákonný článok VII. vydaný Ferdinandom V. v roku 1836 ale aj tieto potvrdili právo šľachty na poľovanie, i keď pripúšťali možnosť ochrany pozemkov sedliakov pred zverou. Sedliaci teda mohli na svojich políčkach hubiť zver, ale len bez zbraní a všetku museli odovzdať pánovi, ktorý zase musel nahradiť spôsobenú škodu
za vlády cisára Františka Jozefa I., boli v roku 1872 v Uhorsku zrušené všetky predchádzajúce zákony a výkon práva poľovníctva prešiel na majiteľov pozemkov. V zákonnom článku VI/1872 bolo stanovené, že samostatným poľovným revírom môže byť iba poľnohospodársky alebo lesný pozemok, ktorý má najmenej 100 súvislých katastrálnych jutár (57,5 ha). Poľovné právo na takomto pozemku patrilo vlastníkovi a ten rozhodoval aj o jeho využití. Pri menších pozemkoch rozhodovali o poľovnom práve majitelia spoločne. Šľachty sa toto opatrenie však veľmi nedotklo, pretože v Uhorsku vlastnila podstatnú časť pôdy.
zákonný článok XX/1883 zaviedol do riadenia poľovníctva ďalšie nové opatrenia ako napr.: poľovné právo bolo neoddeliteľné od vlastníctva pozemku, poľovné právo na pozemkoch obcí a pozemkoch bývalých urbárnikov a komposesorátov sa muselo prenajímať vo verejnej dražbe, najkratší čas prenájmu bol stanovený na šesť rokov, mohli sa uplatňovať škody spôsobené jeleňou a danielou zverou na siatinách, v škôlkach alebo lesných kultúrach ak boli nahlásené do 8 dní od ich vzniku, dravú a škodlivú zver mohol na svojom pozemku ,,hubiť“ vlastník i vtedy ak bolo poľovné právo prenajaté a zákon obsahoval aj ustanovenia o zákazoch poľovačky a čase ochrany zveri.
Zákon XX/1883 prešiel v podstate aj do zákonov prvej ČSR. Zákony č. 98/1929 a č. 57/1936 nezaznamenali vo vývine poľovníctva nijakú podstatnú zmenu, podobne ako vládne nariadenie z roku 1941.
Z najpozoruhodnejších úprav a výnosov Ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska (od r. 1918) treba spomenúť najmä niekoľko ochranársky motivovaných noriem ako napr. v roku 1923 nariadenie o zákaze lovu kamzíkov vo Vysokých Tatrách, v roku 1926 nariadenie o ochrane dropov na Žitnom ostrove, v roku 1932 o celoročnej ochrane medveďa hnedého, ktorého stavy sa odhadovali iba na 18-20 jedincov.
Po oslobodení Československej republiky Národné zhromaždenie schválilo nový zákon o poľovníctve č. 225/1947 Zb. Tento zákon sprístupnil poľovníctvo širokým vrstvám ľudí (zľudovenie poľovníctva) a o jeho výkon sa v spoločných zlúčených a štátnych poľovných revíroch mohli uchádzať iba kolektívy ľudí, združené v poľovníckych spoločnostiach so stanovami, ktoré schválili štátne orgány.
V roku 1962 vychádza zákon o poľovníctve č. 23/1962 Zb., ktorý odpútal právo poľovníctva od vlastníctva pôdy, priznal toto právo socialistickým organizáciám, zosilnil vplyv štátnych orgánov a poľovníckych zväzov na riadení poľovníctva, poľovníctvo bolo definované ako odvetvie poľnohospodárskej výroby
Novelu uvedeného zákona schválila Národná rada Slovenskej republiky zákonom č. 99 v roku 1993. Významnou črtou tohoto zákona je aj to, že právo poľovníctva patrí opäť vlastníkovi pozemku. (Garaj 1999)
V roku 2009 sa zavádza nový Zákon o poľovníctve č. 274/2009 Z.z., ako aj vykonávacia vyhláška k tomuto zákonu č. 344/2009 Z.z.
Vývoj organizovaného poľovníctva na Slovensku
V šesťdesiatych rokoch 19. storočia vznikli prvé záujmové poľovnícke spolky, resp. už dlhodobo predtým existujúce meštianske strelecké spolky sa postupne pretvárali na spolky poľovnícke. V žiadnom prípade však ešte neboli zložkami organizácie so širšou pôsobnosťou, pretože v tej dobe v Uhorsku ešte nebolo centrálnej poľovníckej organizácie. Prvou celoštátnou organizáciou bol Uhorský krajinský poľovnícky spolok, založený v roku 1881. Po vzniku ČSR začal pôsobiť ako hlavná poľovnícka organizácia Československý myslivecký a kynologický řišský svaz, ktorý sa v roku 1923 pretvoril na Československú mysliveckú jednotu (ČSMJ). Táto v sebe sústredila všetky poľovnícke spolky v ČSR. Na Slovensku vznikla prvá poľovnícka organizácia pod názvom Lovecký ochranný spolok (LOS) v roku 1920. Napriek viacerým snahám o zlúčenie ČSMJ a LOS sa tak stalo až v roku 1934, keď sa v rámci ČSMJ, ako celoštátnej poľovníckej organizácie, vytvoril Zemský sväz LOS na Slovensku. Po zániku ČSR sa obidve organizácie znovu rozdelili. Až v roku 1961 sa na mimoriadnom zjazde ČSMJ ustanovila jednotná poľovnícka organizácia Československý poľovnícky zväz. V dôsledku vyhlásenia federácie a novej územnej organizácie štátu sa tento v roku 1969 rozdelil na Český myslivecký zväz a Slovenský poľovnícky zväz.

 

 

dnes je štvrtok, 19. máj 2022, meniny má Gertrúda, spln: 16. máj 2022, dnes východ slnka: 04:52, dnes západ slnka: 20:25
 PoUtStŠtPiSoNe
17------
1
18
2
3
4
5
6
7
8
19
9
Prvá štvrť
10
11
12
13
14
15
20
16
Spln
17
18
19
20
21
22
Posled. štvrť
21
23
24
25
26
27
28
29
22
30
Nov
31
-----
Počet návštev: 260615